I. ...trošku z histórie - alebo prečo je super, že si neumývam zuby štetinami z diviaka
Milí kámoši, tak viete si predstaviť, že už v starovekom Babylone si ľudia umývali zuby? Približne pred 3500 rokmi si Babylončania pri umývaní zubov pomáhali takými "žuvacími tyčinkami". Ale určite záujem o ústnu hygienu človeka sprevádza už od praveku - veď taký pästný klin určite dokázal vyčistiť chrup dokonale a hlavne raz a navždy, čo nedokáže žiadna moderná zubná kefka! Ale najviac sa hodil už aj podľa obyvateľov starovekej Mezopotámie 1800 rokov pred n. l. na rozdrvenie zubného kazu obyčajný dobre opracovaný kameň(pre menej náročných aj neopracovaný). Aj keď vyhnať zubný kaz nielen zo zubov, ale aj z hláv väčšiny ľudí sa podarilo až prírodovedcovi Jacobovi Christianovi Schäfferovi v roku 1757, možno povedať, že si ľudia vedeli dať do súvislosti chrup obalený zbytkami potravy so smrteľne zapáchajúcim dychom, čiernymi zubami a dokonca aj so zubným kazom! No a práve títo priekopníci ústnej hygieny hľadali po celé stáročia ideálny nástroj na čistenie chrupíku a vďaka nim každý deň oslavujeme čistením(alebo by sme teda aspoň mali) jeden z najúžasnejších výdobytkov modernej civilizácie - umelohmotnú zubnú kefku s úžasne jemnými nylónovými štetinkami!!
Okrem Babylončanov boli starostlivými čističmi zubov aj starovekí Egypťania a to už 3000 rokov p. n. l. Používali tenké vetvičky na jednom konci rozstrapkané do tenkých vlákien, ktorými si podľa odporučenia svojho zubného lekára čistili zuby najmenej dva krát za deň a dokonca aj múmiám svojich zosnulých príbuzných vyčistili zuby týmito vetvičkami . Aj v starovekej gréckej a rímskej literatúre sú infošky o drevených tyčinkách ktoré sú asi tak veľké ako ceruzka, ktoré sa za účelom čistenia chrupíku žuvali, až jeden koniec zmäkol, rozstrapkal sa a poslúžil ako primitívna kefka, zatiaľ čo druhý špicatý koniec slúžil ako špáratko na vyškrabávanie jedla medzi zubami. Najobľúbenejšie boli tyčinky z vetvičiek aromatických drevín, ktoré zároveň slúžili ako ústny deodorant.
Záznamy pochádzajúce z roku 1600 p.n.l. hovoria, že sa žuvacie tyčinky používali aj v Číne. Ich to ale prestalo po niekoľkých storočiach pravdepodobne baviť a tak v 15 storočí n. l. vynašli prvú štetinovú zubnú kefku podobnú tej našej umelohmotnej. Oholili krk divokého sibírskeho chlpatého čuda a získané chlpy vložili do bambusového alebo kosteného držiaku. Tento výtvor potom cestovatelia priniesli do Európy. Štetinový výtvor spočiatku nevzbudil v Európe záujem, pretože len málo ktorý obyvateľ starého kontinentu si vtedy zvykol čistiť zuby(milé deti neberte si zo starých Európanov príklad, boli to veľké prasiatka). Niektorí jedinci používali aspoň špáratká z husacích pierok, striebra alebo medi. Štetiny sa spočiatku zdali Európanom tvrdé - niet sa čomu čudovať. Museli mať z nedostatočnej ústnej dutiny zapálené a precitlivené ďasná. Skúšali teda používať inú zvieraciu srsť napr. konskú dokonca aj z jazvecov na drahé luxusné kefky. Štetiny z diviaka nakoniec zvíťazili a diviaky a iné svine boli kvôli štetinám prenasledované až do prvej polovice 20 storočia, kedy bol vynájdený nylón.
V 18 storočí začali byť Európania maškrtní. Vzrástla konzumácia cukroviniek a tým aj výskyt zubného kazu, ktorý sa vtedy úspešne liečil bolestivým až životne nebezpečným trhaním zubov. V ľuďoch sa náhle prejavil záujem o ústnu hygienu a vynález zubnej kefky bol prijatý s všeobecným nadšením. Kto ju nevlastnil bol považovaný za nemoderného a bol spoločensky znemožnený. Približne v roku 1780 bola v Európe vyrobená prvá masovo vyrobená kefka ktorej autorom bol Angličan William Addis Clerkenaldu. Addis a jeho nástupcovia produkovali krásne ručne vyrábané kefky - vďaka lacnej pracovnej sile si to mohli dovoliť. Od roku 1840 už kefky vyrábali väčšinou ženy, priamo vo svojich domácnostiach. Rukoväte boli vyrezávané z kostí(prevažne z holenných a bedrových) a do ich pracovných koncov boli pripevnené prírodné štetiny pripevnené tenkým drôtikom vo vyvŕtaných dierkach. Štetiny boli získané z krku prasiat - silne ochlpených prasiat zo Sibíru alebo severných oblastí Číny. Z produkcie zubných kefiek sa začal stávať biznis, ktorý v 20 storočí narástol do gigantických rozmerov. Ich masová výroba sa koncom 19 stor. rozvinula vo Francúzsku potom v skoro celej Európe a v roku 1885 aj v USA(prvý Američan, ktorý si nechal patentovať kefku bol H. N. Wadsworth, v roku 1850). O niečo neskôr francúzsky obchodníci múdro vyviezli toto remeslo do Japonska a Japonci ako je ich dobrým zvykom začali onedlho masovo produkovať najlacnejšie zubné kefky. V laboratóriách závodu Du Pont de Memours v USA vynašiel v roku 1937-38 pán Wallace H. Carothers úžasnú vec, ktorá dostala názov nylón. Tento materiál sa okamžite preslávil vďaka nylónovým pančuškám a kefke s nylónovými štetinami a stal sa symbolom modernej doby. Prvá nylónová kefka sa volala "zázračná kefka doktora Westa" a oproti odvtedy vyrábaným kefkám ktorých štetiny nedržali veľmi pokope, zle schli a poskytovali útočisko nežiaducim baktériám, mala značné výhody. Spočiatku nadšení zákazníci postupne odhalili aj jej slabinu- štetiny boli príliš tvrdé a poškodzovali ďasná. Tento problém vyriešili producenti zubných kefiek až po roku 1950, kedy vylepšili svoje výrobky mäkším nylónovými štetinami. Napriek tomu, že nový materiál zubnej kefky vynašiel Američan, väčšina jeho krajanov čistenie zubov príliš neobľubovala. Inšpirovala ich až udatná US army za druhej svetovej vojny kedy bola z praktických dôvodov zavedená ústna hygiena ako súčasť vojenského drilu. Ale prvú elektrickú kefku vymysleli v roku 1939 Švajčiari, no predávať ju začali Američania pod podozrivým názvom Broxadent. Kefka snaživo napodobovala pohyby pri klasickom ručnom čistení - jeho hlavička kmitala v jednej rovine dopredu a dozadu a tým bol dosiahnutý väčší čistiaci efekt. Z dnešného pohľadu je však taká kefka skôr vhodná na čistenie obuvi ako na čistenie zubov. V roku 1987 prišla revolučná elektro-kefka, ktorá na prvý pohľad vyzerala podobne ako klasická manuálna kefka, ale každý strapec štetín rotoval opačným smerom ako strapec vedľajší! Miesto toho aby kefka "Interplak" robila smiešne pohyby ako jej predchodcovia, prišla s rotačnou technikou, ktorá sa v rôznych podobách stala základnou črtou modernej generácie elektrických zubných kefiek. Napriek tomu, že dnes existuje veľa typov elektrických kefiek, sú si podobné tým, že ich čistiaca hlava obsahuje sadu rotujúcich štetín. Štetiny sú buď vsadené do kruhového útvaru, ktorý rotuje či osciluje alebo sa každý strapec štetín z ktorých sa skladá čistiaca hlava pohybuje zvlášť. Elektrické kefky sú dnes naozaj veľmi výkonné - sú schopné generovať 3000 až 7500 pohybov za minútu. Tie najmodernejšie, hovorí sa im sonické, navyše generujú vysoko frekvenčný, pulzačný pohyb, ktorý doslova trhá baktérie zubného povlaku na cimpr campr.
Niektorí spoluobčania majú tú výhodu, že si svoj chrupík môžu vybrať z úst čo je pre jeho čistenie veľmi pohodlné. Výrobcovia zubných kefiek myslia aj na týchto "šťastlivcov" a produkujú rôzne kefky na tzv. snímateľné náhrady - na zubné protézy, ktoré sa pred spaním odkladajú do poháru na nočnom stole. Tieto kefky sú navrhnuté tak aby čo najúčinnejšie vyčistili povrch zubnej protézy a zároveň aby ju nepoškodili. Aj keď v ústach chýbajú zuby, ich majiteľ by sa mal o ústnu dutinu starať a pravidelne čisti ďasná, pretože aj na nich sa ukladá povlak. K tomu najlepšie poslúži kefka s ultra mäkkými štetinami ktorá sa dá kúpiť v lekárniach alebo v špecializovaných predajniach.
/spracované podľa www.i-zuby.cz/
II. ....môj milovaný chrupík!! /... pre tých, čo zabudli čo to z prírodopisu/
Počuj Ťukvas, a z čoho sa vlastne skladá taký zub ?
No Mišisko, každý zub ma tri časti: korunku, krk, a koreň.
Korunka je časť zubu viditeľná v ústach. Krk spojuje korunku s koreňom. Koreň je uložený v zubnom lôžku. No a keď zub rozpolíme, vidíme, že sa skladá z niekoľko vrstiev:
Sklovina je najtvrdšia zubná vrstva, ktorá pokrýva povrch zubu ako perinka, chráni ho a je najtvrdším tkanivom v ľudskom tele. Zubovina je uložená pod sklovinou, má ľahko žltú farbu, je pevná, ale neni tak tvrdá ako sklovina. Zubná dreň obsahuje nervy a cievne zásobenie zubu. Cement je tvrdý, drsný a pokrýva povrch koreňu. Nervy prinášajú do mozgu signály bolesti, pokiaľ je zub napadnutý zubným kazom. Cievy zaisťujú výživu zubu a odstraňujú odpadové látky.
Zuby sú uložené v zubnom lôžku a s kosťou sú spojené drobnými závesnými vláknami.
Keď sa kuknem do zrkadla, vidím, že všetky zuby nie sú rovnaké. Aké typy zubov existujú Ťukiško?
No Mišenko, typov zubov je viacero. Zubný oblúk obsahuje všetky zuby v hornej alebo v dolnej čelusti. Všetky zuby nie sú rovnaké, majú totiž rôzny tvar a vzájomne sa od seba líšia. Poznáme: veľký rezák, malý rezák, špicák, a stoličku.
Zuby predné(jedničky a dvojky) sa nazývajú rezáky- sú ploché, ich kúsacia hrana je ostrá a v ústach je ich osem. Štyri v hornej čelusti a štyri v dolnej čelusti, ich funkcia je kúsanie potravy a aj teba Mišisko, keď mi ideš na nervy. Po oboch stranách rezákov sú špicáky(trojky)- dva v hornej a dva v dolnej čelusti. majú dlhší koreň ako rezáky a pomáhajú v trhaní a kúsaní potravy.
Vedľa špicákov sú zuby trenové(štyrky a peťky)- štyri v hornej a štyri v dolnej čelusti. Podieľajú sa na kúsaní potravy a na jej rozžuvaní. Za nimi sú stoličky(šestky a sedmičky) - štyri v dolnej a štyri v hornej čelusti, ktoré rozžuvajú potravu. Zubný oblúk končí ďaľšiou stoličkou - zubom múdrosti(osmičkou), ktorý prerezáva v ústach ako posledný. Zuby múdrosti sú dva v hornej a dva v dolnej čelusti.
Ťukvas a čo tak funkcia zubov a rozprávanie? Však keď je niekto štrbavý, tak mu je oveľa horšie rozumieť ako ľudom, ktorí majú zuby všetky.
No vieš Mišisko, rôzne typy zubov ovplyvňujú rôzne činnosti, ako kúsanie potravy, žuvanie, rozprávanie ako aj pôsobia na vzhľad tváre.
Počuj Ťuk, a ako také zuby vlastne rastú?
Mišisko, ako dobre vieš naše prvé zuby sú mliečne a po nich máme zuby stále. Prerezávanie prvých, mliečnych zubov(ako tomu hovoria velkáči, ktorí sa v tom vyznajú) začína približne v šiestom mesiaci po narodení dieťaťa. Okolo tretieho roku života sú už mliečne zuby kompletne prerezané. V troch rokoch majú deti prerezaných 20 mliečnych zubov, a to v každej čelusti: 4 rezáky, 2špicáky, 4 stoličky.
Ťuk a to vieš odkiaľ? No predsa od pani doktorky,poprosila som ju, nech nám to tu pekne všetko vysvetlí...
" Milí moji, takže začneme hornou čelusťou. Prvé rezáky(jedničky) sa prerezávajú šesť až osem mesiacov. Druhé rezáky(dvojky) sa prerezávajú deväť mesiacov. Špicáky, čiže trojky sa prerezávajú šestnásť až dvadsať mesiacov. Prvé stoličky, čiže štvorky sa prerezávajú dvanásť až šestnásť mesiacov a druhé stoličky(päťky) sa prerezávajú dvadsať až tridsať mesiacov. V dolnej čelusti sa zuby prerezávajú za približne rovnakú dobu."
A musíme sa starať aj o mliečne zuby keď aj tak rýchlo vypadnú?
"Mliečne zuby majú veľmi dôležitú úlohu nie iba pri žuvaní, pri tvorení slov, ale hrajú aj významnú úlohu pri vzhľade dieťaťa. Mliečne zuby totiž ovplyvňujú vývoj čelusti a postavenie stálych zubov. Preto sa treba o mliečne zuby starať a treba zabraňovať ich predčasnej strate, inak môže dôjsť k závažným problémom v zubnom vývoji dieťaťa. Korene mliečnych zubov sa po skončení vývoja začínajú skracovať, pretože na ich miesto sa začínajú tlačiť zuby stále, ako ľudia do preplnenej električky. Keď mliečny zub vypadne, alebo ho odstráni zubný lekár, má krátky alebo žiaden koreň. Mliečne zuby sa z čeluste prirodzene uvoľňujú, a to najprv rezáky(medzi 5-8 rokom), potom špicáky(medzi 10-12 rokom), ako aj stoličky(medzi 10-12-rokom). Mliečne zuby teda nielen umožňujú dieťaťu potravu dobre rozžuvať, ale aj udržujú miesto pre stále zuby, prispievajú k harmonickému vývoju čelusti a tváre a sú dôležité aj pre správnu výslovnosť."
Decká zvyknú prechádzať obdobím zmiešaného chrupu, čo je vlastne kombinácia mliečnych a stálych zubov, v rôznom štádiu vývoja. Toto obdobie začína okolo piateho až šiesteho roku prerezávaním prvej stálej stoličky a pokračuje do 12 až 13 rokov. Šak to poznáš Mišo, keď sme mali 6 až 8 rokov, mali sme ústa bez horných mliečnych zubov, alebo nám ich prerezali prvé stále rezáky(jedničky), ktoré sú oveľa väčšie v porovnaní so zbytkom mliečneho chrupíku, no a tým vzniká typický vzhľad dieťaťa - zajačik s dvoma XXL zubami(áno, to kvoli čomu si zvykneš zo mňa uťahovať).
"Stále zuby sa začínajú prerezávať v priebehu piateho až šiesteho roku dieťaťa. Ako prvý stály zub sa prerezáva prvá stála stolička a to hneď za dočasnými stoličkami. Nazýva sa "Šestka", pretože je šiesta v zubnom oblúku. Väčšina rodičov sa často domnieva, že ešte ide o mliečny zub. Tento nový stály zub je mimoriadne dôležitý pre dobré rozžuvanie potrevy. Jeho správna pozícia v čelusti ovplyvňuje potom aj správne postavenie ďaľších stálych zubov. A práve strata tohoto zubu v období školského veku je príčinou mnohých zubných komplikácií."
Po šestkách začínajú prerezávať prvé a druhé stále rezáky, potom špicáky, potom zuby trenové(štyrky a päťky), a nakoniec druhé a tretie stále stoličky.
No a keď teda už všetky stále zuby prerežú do úst, máme v každej čelusti, hore i dole : 4 rezáky, 2 špicáky, 4 zuby trenové a 6 stoličiek.
Čiže dospelý človek má v ústach dokopy 32 zubov.
III. Prečo sa vlastne zuby kazia??
No a prečo sa vlastne zuby kazia Ťukvas?
Mišisko, vieš, že zubný kaz je najčastejšiou ľudskou chorobou, ktorá postihuje väčšinu obyvateľov všetkých svetadielov?! A to najhoršie je, že my deti sme viacej ohrozené vznikom zubného kazu ako dospeláci ! Pretože je riziko vzniku zubného kazu oveľa vyššie, sme označované za rizikovú skupinu. A práve našej vekovej skupine je preto potrebné venovať čo najväčšiu pozornosť a starostlivosť. Zlepšenie úrovne zdravia zubov závisí teda nielen na práci zdravotníkov, ale aj na našej vlastnej ochote a vôli, na našich rodičoch a všetkých učiteľoch, ktorí sa na tejto úlohe podieľajú.
Ťukiš to si povedala ako ozajstný doktor!! A čo to teda je ten zubný kaz?
Miši, no ide o ochorenie, ktoré sa vyznačuje úbytkom minerálnych látok (hlavne fosfátu a vápniku) z tvrdých zubných tkanív. Sklovina a zubovina oslabené stratou minerálov sa rozpadajú a vzniká kaziaca sa dutina. Že, pani doktorka?
"Už v prvom štádiu zubného kazu sa môže porušenie skloviny vnímať nepríjemne, napr. pri pití studených nápojov, alebo môže vznikať bolesť ako reakcia na sladké, slané a podobne. Ak nie je zubný kaz ošetrený, šíri sa plošne pozdĺž hranice skloviny a zuboviny a do hĺbky smerom k zubnej dreni. výsledkom sú potom nepríjemné bolesti, ktorých liečenie si vyžaduje už väčší zákrok ako iba jednoduché zablombovanie zubu. Kazená dutina sa postupne zväčšuje a postupne môže dosjť až k úplnému zničeniu zubnej korunky.
Základnou príčinou vzniku zubného kazu je prítomnosť a činnosť baktérií, ktoré sú schopné premeniť cukry(sacharidy) na slabé organické kyseliny. Pôvodné neutrálne prostredie ústnej dutiny sa zmení na kyslé, prekročí určitú hranicu(pH 5,5 a menej) a dochádza k uvoľňovaniu minerálnych látok- sklovina sa začína rozpúšťať - tím sú dané predpoklady pre vznik zubného kazu.
Zubná sklovina sa dokáže proti vzniku zubného kazu brániť, pokiaľ kyslé prostredie v ústach netrvá príliš dlho a neopakuje sa príliš často. Dostatočne dlhé trvanie neutrálneho prostredia umožní spätné uloženie predtým uvolnených minerálov do skloviny. Zdrojom minerálov je slina, ktorej tvorbu môžeme stimulovať napr. žuvaním žuvačiek bez cukru. Podpora tvorby slín patrí k účinným možnostiam prevencie zubného kazu.
Baktérie, ktoré sú schopné tvoriť kyseliny a samy vedia v kyslom prostredí prežívať, sú označované ako kazotvorné a sú viazané na prítomnosť zubu. Množstvo a frekvencia príjmu sacharidov, čiže ako často tieto látky prijímaš, významne ovplyvňujú dĺžku trvania a mieru kyslosti ústného prostredia a tím aj riziko vzniku kazu.
Predpokladom pre vznik kazu je teda schopnosť baktérií zubného plaku meniť sacharidy na kyseliny na strane jednej a odolnosť skloviny voči týmto kyselinám na strane druhej.
Následky neošetreného zubného kazu sú najčastejším dôvodom k odstránení zubu. Zápal a bakteriálna infekcia v okolí koreňa mliečneho zubu môžu poškodiť aj vývoj stálych zubov - ich nástupcu. Včasné a správne ošetrenie môže počet týchto nežiadúcich komplikácií obmedziť, ale nemôže ich vylúčiť. Vylúčiť ich môže len včasná a účinná prevencia."
Ťukvas a to chceš povedať, že sme všetci stratení a že nás skôr či neskôr všetkých dostane ten hnusný zubný kaz?!
Ale nie Mišinko, to tak vôbec byť nemusí. Keď hovoríme o prevencií proti zubnému kazu rozumieme pod tým súhrn rôznych činností a návykov, ktorými môžeme vzniku zubného kazu zabrániť alebo kazivosť zubu znížiť. Prevencia je cielená : na zaistenie pravidelnej a dobrej úrovne hygieny ústnej dutiny, na zdravú výživu s obmedzením cukrov v potrave a na posilnenie odolnosti zubných tkanín fluoridami.
"Nácvik čistenia zubov nastáva v období medzi 2 až 3 rokom života, ale kedže je dieťa ešte veľmi mladé, musia mu naďalej pomáhať rodičia. Vo veku 6 až 7 rokov by už malo byť dieťa dostatočne zručné aby si dokázalo umyť zuby samo, ale stomatologovia doporučujú rodičovský dozor aspoň do veku desiatich rokov. Veľkosť zubnej kefky ako aj tvar hlavy a rukoväti závisí od veku jednotlivého dieťaťa. V obchode je k dispozícií dostatočne veľká ponuka zubných kefiek, čiže si príde úplne každý na svoje."
Ťukiš a keď niekoho zvyknú bolieť ďasná, to znamená, že majú všetci zubné kazy?
Mišisko ale kdeže. Aj u zdravých detí sa často vyskytujú bolesti ďasien. Sú reakciou na určité miestne podráždenie, ktoré pôsobí dlhodobo, alebo opakovane. Toto dráždenie môže byť povahy mechanickej, chemickej alebo infekčnej. Najčastejšiou príčinou je hromadenie zubného povlaku v blízkosti zubného krku na mieste, kde sa zub stýka s ďasnami. Bolesť ďasien sa prejavuje červenaním a zdurením okraja ďasien.
Pravidelné prehliadky u zubného lekára a následné odstránenie všetkých príčin, ktoré môžu ovplyvňovať hromadenie zubného povlaku, sú jednou z podmienok úspechu ako predchádzať bolesti ďasien.
IV. Kazí sa mi chrupík podľa toho, čo jem?
Okrem pravidelnej ústnej hygieny má veľký preventívny význam aj vhodne zvolená skladba stravy, cielená na obmedzený prívod cukrov a sladených potravín a nápojov. Neznamená to ale, že by sme mali cukor, sladké jedlá a nápoje z výživy detí úplne vylúčiť. Ide o to v ktorej dobe, kedy a v akom množstve ich decká dostávajú.
Čím je potrava lepkavejšia, tým väčšie je nebezpečenstvo vzniku zubného kazu a to preto, že k odstráneniu takejto potravy z ústnej dutiny je potrebná pomerne dlhá doba. Čím dlhšie pretrváva v ústach kyslé prostredie, tým dlhšie trvajú podmienky k rozpusteniu skloviny. Z tohoto dôvodu sú pre zuby škodlivé nielen jednoduché cukry(sacharóza, fruktóza, glukóza, laktóza) ale aj škroby, hlavne tepelne spracované(chleba, rohlíky, hamburgery, atď.) Tie sa musia za pomoci enzýmov prítomných v ústnej dutine najprv rozložiť na jednoduché cukry, ktoré predstavujú potravu pre ústne mikroorganizmy a násaledný vznik kyslého prostredia.
Ešte dôležitejšie je to, ako často behom dňa decká cukry a ďalšie pre zuby škodlivé potraviny konzumujú. Čím častejšie to bude, tým častejšie bude dochádzať ku vzniku kyslého prostredia v ústach a tým bude riziko vzniku zubného kazu rásť. Nie je preto dôležité čo decká jedia, ale ako často medzi hlavnými jedlami konzumujú cukry, cukrom sladené potraviny, nápoje a škroby a ako dlho zbytky týchto potravín v ústnej dutine potom zostávajú.
Ovocné džúsy sa zase doporučuje riediť s vodou jedna ku jednej alebo ich piť slamkou. Základom je aby sa šťava z citrusových plodov nachádzala v ústnej dutine čo najkratší čas.
Potraviny sa nedá rozdeliť na tie, ktoré zubom škodia a na tie ktoré neškodia, avšak zálaží hlavne na tom kedy, akým spôsobom a ako často sa pre zuby škodlivé potraviny konzumujú. Cukor a cukrom sladené potraviny sú najmä : pekárenské výrobky, cukrárenské výrobky, trvanlivé pečivo, cukrovinky, cukrom sladené nápoje, potraviny obsahujúce škroby.
Vplyv výživy na zdravie zubov a ďasien je veľmi silný. Zubom prospešné sú hlavne mliečne výrobky a mlieko ako zdroj vápnika, ďalej syry, ovocie a zelenina obsahujúca vitamíny A,C, a D, ktoré sú pre zdravý vývoj zubov nevyhnutné. Existujú aj také potraviny, ktoré zubom neškodia a aj napriek tomu ich môžeme označiť za cukrovinky, napr. žuvačka bez cukru.
A vedel si Mišisko, že aj naše sliny ovplyňujú celý tento proces? V slinách sú obsiahnuté minerály, ktoré hrajú dôležitú úlohu v remineralizačnom procese. Minerály sa dostávajú späť do skloviny, a ak je zaistený prívod fluoridov, sklovina sa stáva odolnejšiou proti pôsobeniu kyselín. Slina tak pomáha odstraňovať zbytky potravy, urýchľuje neutralizáciu kyslého prostredia v ústnej dutine a podporuje remineralizaciu skloviny.
V. ako si správne čistím zuby??
Ťukvas a myslíš, že od narodenia už viem ako si správne čistiť chrupisko? Je to ako inštinkt lovca?
Ale Mišisko to nemyslíš vážne, však za správnou technikou čistenia zubov sú roky výskumu, vyvíjali sa kefky aj spôsob ich použitia. Nemôžeš si robiť len tak čo sa ti zachce. Nie je to inštinkt. Ani veľkáči si častokrát nevedia správne vyčistiť zuby.
Musíme sa to naučiť najprv my a potom im ukážeme! Bez povlaku nie sú ani kazy a podľa toho koľko dospelákov ich máva vidíme, že veľmi veľa si nevie čistiť zuby a nevenuje sa ústnej hygiene.
A ty vieš prečo je povlak tak strašne zlý? Vysvetli mi to Ťukvas, nechápem.
Povlak je tvorený z mikroskopických zvyškov potravy, Mišisko. Hromadí sa, uskladňuje na zúbkoch, ďasnách aj jazyku. Proste akoby si mal celé ústa plné baktérií, chápeš. Hnusné baktérie si v tvojich ústach nájdu živiny, rozmnožia sa a budú robiť šarapatu. Ak ich budeš pravidelne odstraňovať nebudú sa množiť, nebudeš mať kazy a nič ťa nebude bolieť. Treba aby si skočil za odborníkom a ten ti bude najlepšie vedieť poradiť ako na to. Je jasné, že nikto nemá rád zubárov, ale predstav si, že ťa stále bolia zuby a nevieš si rady. Jediná možnosť je prevencia, uvedom si to a staraj sa o chrupik, váž si ho, ošetruj ako oko v hlave, dobre?
Ťuki tak to zhrň.
O.K. Mišisko!!!!
1.Treba aby si mal dobrú kefku, nie hociakú, poradí ti odborník. Musíš ju pravidelne meniť.
2.Musíš použiť správnu techniku čistenia zúbkov.
3.Mal by si sa venovať zúbkom pravidelne a dôkladne. Nestačí, keď občas zuby letmo pretrieš. Najlepšie je čistiť zúbky po každom jedle. Ak sa to nedá, tak aspoň trochu ráno a raz večer poriadne aj priestor medzi zubami. Nemal by si používať veľmi tvrdú kefku ani tlačiť na zuby.
4.A veru treba pravidelne preventívne chodiť k dobrému milému ujovi zubárovi alebo tete zubárke, aj keď sa ti moc nechce.
Takže Ťuki, kedy by sme mali ísť k tomu zubárovi?
Prehliadky sú rôzne Mišisko, dieťatko by malo ísť k zubárovi už medzi prvým a druhým rokom života. Je to preventívne ošetrenie, prvý krok k výchove, zubár aplikuje fluoridový gelík, alebo lak. Zubár by mal sledovať zuby v pravidelných polročných intervaloch, aby zistil zmeny zubov -kazy, ďasien, alebo iné ortodontické problémy. Prvá prehliadka je komplexná, potom máš preventívne prehliadky raz za pol roka u dospelých stačí raz za rok.
Ak ťa zrazu začne zub bolieť tak ideš na akútne vyšetrenie a ak treba ešte sú špecifické rentgenologické či ortodontické vyšetrenia. Nemusíš sa báť.
VI. Keď nedodržuješ ústnu hygienu - smrdíííííš!!
Ťukvas a prečo dospelákom dosť často hróóózne smrdí z pusy?
Vieš Mišisko, že všetci si myslia, že to ide zo žalúdka lebo papali veľa cesnaku, cibule a iných smradľavých jedál, ale vôbec to nie je tak. 90% percent zápachu vzniká priamo v ústach, len 10% je z ochorení vnútorných orgánov.
Ťuki to mi chceš povedať, že smrdia preto, že nedodržujú ústnu hygienu?
No práve, veď sa tomu dá dosť jednoducho predísť, ani tebe sa to nestane ak sa budeš snažiť milý Mišisko. Nesmú sa ti v ústach nahromadiť baktérie, chápeš? Baktérie hodujú na zvyškoch jedla, to im nesmieš dovoliť. Keď nebude povlak, nebudú baktérie a nebude ani smrad z úst. Predstav si, že ten smrad je z látky, ktorá sa volá sírovodík, to je lahôdka pre chemikov, že? Takže sa neboj použiť ani nitku dentálnu alebo medzizubnú kefku. Dospelákom nerobí dobre pitie alkoholu ani nikotín, nesprávne sa stravujú a nedodržiavajú pitný režim. Majú malo zdravých slín.
Ťuki a sliny sú aj choré?
Mišisko! Veď to je len tak obrazne povedané. Sliny musia mať správne zloženie a potom pôsobia ako dezinfekcia. Slinám veľmi pomáha keď pijeme vodu, samozrejme bez cukru čiže žiadne malinovky. Chápeš? Ale ani slina v najlepšej kondícii sama nestačí na boj proti smradu, vždy potrebuje starých dobrých pomocníkov - kefky a podobné nástroje.
Takže všetko, čo jeme aj robíme vplýva na naše zuby, Ťukvas?
Dospelí sú na tom zle, majú stres, nedávajú si na zuby pozor a okrem toho tabak v cigaretách aj alkohol vysúšajú ústnu dutinu, čím uľahčujú vznik baktérií.
A Ťuki, čo si myslíš, aké jedlo je najlepšie, aby som po ňom nesmrdel?
Mišisko ak ti smrdí z úst, tak to nie je vždy z konkrétneho jedla. Niektoré jedlá zápach zapríčiňujú, ale nebudeš smrdieť stále. Ak máš dobrú tráviacu sústavu, tak aj najsmradľavejšieho cesnaku sa môžeš zbaviť za 10 minút, rozumieš? Ak niekomu smrdí z úst chronicky, určite mu neprospeje jedlo s obsahom síry, cukrov, bielkovín a kyselinotvorných látok.
Čo napríklad obsahuje síru? Ťukvas ty vieš?
Mišisko to je jednoduché, cesnak, cibuľa, kapusta alebo vajíčka. Cukor baktérie doslova milujú. Tvoria sa ako po masle. Bielkoviny vydávajú osobitný zápach a kyselinky pôsobia tak, že sa baktérie v ústach rozkokošia a začnú sa množiť, čo nie je veľmi lahodné na dych. Veľa kyselín tvorí aj kávička preto by dospeláci mali radšej piť čaje Voda je vážne najlepšia, neutrálna a nevysúša papuľku. Podľa dychu sa teda dá určiť či máš zdravé zuby alebo nie. Vedci už pracujú na prístroji, ktorý by podľa dychu vedel zistiť veľa nielen o zuboch, ale o zdraví organizmu.
/spracované podľa www.i-zuby.cz a www.zdravezuby.cz, lebo si to Mišisko a Ťuki poriadne naštudovali!!!! lebo chcú byť super mega čističi zubov celého chrupíka!!/
Záverečný test
