Umenie a humanita
1. miestoTATRA BANKA, a.s.
za projekt
Divadlo z pasáže
Predstavenie Femme fatale, ktoré sa od svojej premiéry 24. 4. 2008
stalo súčasťou repertoáru Divadla z pasáže nás zaujalo svojím synkretizmom,
teda prepojením umenia, jeho tvorby a prežívania s metódou
artterapie. Projekt v sebe nesie vysoký humánny odkaz, je pozitívnym
príkladom integrácie ľudí s mentálnym postihnutím a je zároveň dôkazom,
že umenie nepozná hranice ani obmedzenia. Tvorba Divadla
z pasáže okrem vysokej umeleckej hodnoty v sebe nesie nevyčísliteľný
ľudský rozmer a práve týmto si nás projekt získal. Ide o projekt, akých je
na Slovensku málo a má význam ich podporovať,“ prezrádza Andrea
Šalingová, CSR manager Tatra banky, a.s.
K práci na inscenácii Femme fatale viedol spoluautorku a režisérku Katarínu Mrázkovú osobný záujem o vnútorný svet žien s mentálnym postihnutím – tých, ktoré spoznala pri svojej predchádzajúcej spolupráci na inscenácii Diagnóza: Túžba (premiéra v r. 2004) v Divadle z pasáže. Práca na inscenácii začínala rozhovormi s herečkami v divadle i mimo neho. Režisérku zaujímalo, kde sa herečky (vek od 25 do 38) z Divadla z pasáže ako ženy nachádzajú – ako vnímajú samy seba, aké majú sny
K práci na inscenácii Femme fatale viedol spoluautorku a režisérku Katarínu Mrázkovú osobný záujem o vnútorný svet žien s mentálnym postihnutím – tých, ktoré spoznala pri svojej predchádzajúcej spolupráci na inscenácii Diagnóza: Túžba (premiéra v r. 2004) v Divadle z pasáže. Práca na inscenácii začínala rozhovormi s herečkami v divadle i mimo neho. Režisérku zaujímalo, kde sa herečky (vek od 25 do 38) z Divadla z pasáže ako ženy nachádzajú – ako vnímajú samy seba, aké majú sny
a plány do budúcnosti, či a do akej miery si uvedomujú svoj hendikep
a ako sa s ním vyrovnali. V rozhovoroch hľadali na základe vnútorných
pocitov vlastné definície femme fatale a porovnávali ich s oficiálnymi
definíciami, ktoré našli v knihách, na internete, v životopisoch slávnych
herečiek a pod. Pokúsili sa spolu vytvoriť univerzálnu femme fatale – tú
neurčitú, ktorá vychádza z nich navzájom. Herečky zároveň objavovali
osudovú ženu samy v sebe a tak vytvorili päticu charakterov: španielsku
tanečnicu, maliarku, obdivovanú hudobníčku a spisovateľku, večne zamilovanú
„puberťáčku“ a „šípkovú Ruženku“.
Herečky boli okrem stvárnenia svojej roly i spoluautorkami predstavenia. Samy si vytvorili a napísali monológy, ktoré následne spracovali do kolektívneho monológu tzv. Everywoman. Autorstvo kolektívu bolo dodržané aj pri kostýmoch. Snahou tvorcov bolo, aby sa herečky cítili na javisku dobre, aby sa cítili byť ženami – plnohodnotnými a krásnymi.
Herečky boli okrem stvárnenia svojej roly i spoluautorkami predstavenia. Samy si vytvorili a napísali monológy, ktoré následne spracovali do kolektívneho monológu tzv. Everywoman. Autorstvo kolektívu bolo dodržané aj pri kostýmoch. Snahou tvorcov bolo, aby sa herečky cítili na javisku dobre, aby sa cítili byť ženami – plnohodnotnými a krásnymi.